Stres všeobecne je odpoveďou na nejakú záťaž, či už psychickú alebo fyzickú. Na stres sa môžeme pozerať tak z hľadiska psychologického, ako aj z hľadiska biologického.
Nakupovanie a balenie darčekov, pečenie množstva druhov koláčov, ktoré aj tak nebude mať kto jesť, veľké upratovanie a zdobenie domácnosti. Mraky povinností a necelý mesiac do Vianoc. Tieto sviatky pokoja často sprevádzajú obdobie predvianočného stresu v snahe mať na Deň D všetko dokonalé. Poďme sa pozrieť na to, čo je to stres a ako pôsobí na náš organizmus.
Stres všeobecne je odpoveďou na nejakú záťaž, či už psychickú alebo fyzickú. Na stres sa môžeme pozerať tak z hľadiska psychologického, ako aj z hľadiska biologického. Z psychologického hľadiska rozlišujeme dva druhy stresu – eustres a distres.
Eustres je pozitívnou záťažou, ktorá jedinca stimuluje k vyšším psychickým aj fyzickým výkonom.
Distres už predstavuje nadmernú záťaž, ktorá môže jedinca významne poškodiť.
Z biologického hľadiska sa jedná o niečo trochu iné. Pokiaľ sa ponoríme do hĺbky nášho tela a predstavíme si jednotlivé bunky, môžeme definovať oxidačný stres. Proti nemu sa organizmus bráni svojim antioxidačným systémom, ktorý zahŕňa skupinu látok (antioxidantov), ktoré majú schopnosť reagovať s tzv. voľnými radikálmi a neutralizovať ich účinky. Voľné radikály si môžeme predstaviť ako atómy, ktoré majú navyše jednu časticu zvanú elektrón. Elektróny bývajú ale rady spárované, preto si k sebe v organizme veľmi agresívne hľadajú elektrón ďalšie, čím vzniká reťazová reakcia. Pokiaľ spárované nie sú, poškodzujú bunky najmä mutáciami našej genetické informácie.
Voľné radikály radíme do dvoch skupín – reaktívnej formy kyslíka (ROS) a reaktívnej formy dusíka (RNS). V organizme sa tvoria dvoma cestami, jednak exogénne, napríklad vplyvom žiarenia, jednak endogénne pri metabolických procesoch. Ich tvorba je teda prirodzená a antioxidačný systém si s nimi za normálnych podmienok poradí. Problém však nastane, ak medzi antioxidačnou obranou a voľnými radikálmi vznikne nerovnováha. Tá vedie k už spomínanému oxidačnému stresu, ktorý spôsobuje rôzne patológie, ako je starnutie, autoimunitné ochorenie či rozvoj nádorových ochorení.
Vyššie spomínané pôsobenie stresu je v našej populácii už celkom známe. Rovnako je známe, že proti týmto faktorom možno bojovať správnou životosprávou, ale realita je ďaleko inde. V tejto súvislosti by som Vám rada predstavila jeden zo „zázrakov prírody“ v boji proti negatívnym účinkom stresu. Týmto zázrakom je Moringa olejodarná (Moringa oleifera L.). Ide o strom, ktorý dobre rastie vo vlhkých trópoch alebo na horúcich a suchých miestach. Mnoho krajín ju používa vo svojej kuchyni ako bežnú zeleninu, avšak v tradičnej medicíne má okrem výživovej hodnoty aj niekoľko liečivých účinkov. Obsahuje široké spektrum vitamínov a minerálov, mastných kyselín, veľmi významné sú potom zlúčeniny sulforafán, ktorý spúšťa syntézu antioxidačných látok, a moringín, ktorý dokáže spustiť „samovraždu“ nádorových buniek. Tu je potrebné zdôrazniť, že nejde o liek, avšak mnoho vedeckých štúdií, vrátane tej, ktorej som sa osobne zúčastnila, dokazuje jej spomínané účinky. Pokiaľ teda váhate, či a aký doplnok stravy vyskúšať, moringa je jasnou voľbou.
Keď sme si povedali, čo je to stres a ako pôsobí na náš organizmus, poďme sa ešte pozrieť na pár tipov, ako si predvianočné obdobie spríjemniť a stres aspoň čiastočne eliminovať:
- Plánujte a stanovte si pevný denný režim. Je dokázané, že ľudia, ktorí každý deň vstávajú a chodia spať v rovnakom čase sú v oveľa lepšej psychickej kondícii.
- Pravidelne a zdravo jedzte, posilnite si tak organizmus pre všetku tú prácu, ktorá vás čaká.
- Neplašte sa – všetko ste vždy stihli v predošlých rokoch a stihnete to aj teraz.
- S koláčmi to naozaj nepreháňajte – rovnako skončia v mrazničke alebo u kolegov v práci.
- A v neposlednom rade – uvedomte si, že Vianoce sú o tom byť spolu. Nie je dôležité, koľko darčekov komu dáte a koľko druhov koláčov napečiete. Užite si to, že môžete mať rodinu pohromade.