Muži vs. ženy – rozdiely najmä v hormonálnej sústave

V minulom článku sme sa pozreli na to, aké vitamínové doplnky vybrať deťom, na čo sa pri nich zamerať. Môže byť ale rozdiel aj vo vitamínových doplnkoch pre ženský a mužský organizmus? Na túto otázku som sa snažila nájsť odpoveď v dnešnom článku.

Doplnky výživy pre ženy a mužov  sa v zásade nemusia výrazne odlišovať – veď ženský, ako aj mužský, organizmus potrebuje pravidelne dopĺňať všetky mikronutrienty (vitamíny, minerálne látky, stopové prvky).

Pre obe pohlavia by mal výživový doplnok spĺňať tieto kritériá:

  • byť kvalitný,
  • mať prírodný pôvod
  • a širokospektrálne zloženie. 

Rozdiely najmä v hormonálnej sústave

Treba si však uvedomiť jednu zásadnú vec, na ktorú často zabúdame. Výživové doplnky nenahrádzajú pestrú vyváženú stravu – sú len dodatkom potrebným na skvalitnenie dennej výživy. Vo všeobecnosti muži konzumujú viac potravy, potrebujú viac „stavebného materiálu“, pretože majú viac kostnej aj svalovej hmoty. Prijímajú teda viac základných živín, a tým aj mikroživín, potravou.

Dnes je však dokázané, že  naša strava je síce kaloricky bohatá, avšak chudobná na mikronutrienty, ktoré organizmus potrebuje na správne využitie bielkovín, tukov a sacharidov.

Sú to antioxidanty, nevyhnutné na ochranu organizmu pred útokom voľných radikálov, ktoré sú príčinou „civilizačných“ ochorení. Je preto dobré, ak výživové doplnky dopĺňajú tieto látky a súčasne zohľadňujú aj špecifické potreby  mužov a žien, ktoré sú dané rozdielmi v činnosti hormonálnej sústavy.

Napríklad muži potrebujú viac zinku na spermatogenézu, zatiaľ čo ženský organizmus si vyžaduje viac kyseliny listovej, ktorá pomáha pri dozrievaní červených krviniek a najmä pred počatím a počas tehotenstva predstavuje prevenciu defektov nervového systému plodu.

Ženy vs. muži a stres

Niektorí odborníci potvrdzujú, že ženy reagujú na stres inak ako muži. Prečo? Odpoveď nájdeme  v evolúcii. Podnety vyvolávajúce stres znamenali v minulosti reálne ohrozenia života. Či už v boji, alebo pri love (dnes sú stresory samozrejme úplne iné).

U mužov sa tak počas evolúcie vyvinula reakcia „útok alebo útek“, ktorá znamenala „prežiť“ a zároveň slúžila ako výberový mechanizmus, kedy prežili iba tí najsilnejší jedinci. Stresová reakcia u žien slúžila najmä na to, aby dokázali chrániť svoje potomstvo. Fyzické a najmä emocionálne účinky stresu sú u žien silnejšie.

Doktor Paul J. Rosch, klinický profesor medicíny a psychiatrie z New York Medical College, hovorí, že ženy na tieto situácie nereagujú klasickým uteč-útoč, ale viac vyjednávajú. Inými slovami – o problémoch radšej hovoria, ako ich ignorujú. To má však za následok, že s ich riešením sa oveľa viac trápia. A tým trpí aj ich telo.

Dlhodobý stres vedie k nespavosti, imunitným poruchám, priberaniu, úzkostiam, depresiám, problémom so srdcom. U žien sú častejšie ako následky stresu gastrointestinálne poruchy (bolesti brucha, hnačky či zápcha, problémy so žlčníkom...), kým u mužov sú to častejšie poruchy kardiovaskulárneho systému.